Španielčina je jazyk, ktorým sa hovorí v mnohých krajinách sveta vrátane Európy a Latinskej Ameriky.

Hoci sa v oboch regiónoch hovorí tým istým jazykom, existujú výrazné rozdiely medzi spôsobom, akým sa v týchto dvoch oblastiach hovorí a píše po španielsky. V tomto článku sa pozrieme na niektoré z týchto rozdielov a uvedieme príklady.

Výslovnosť:
Jedným z najvýraznejších rozdielov je výslovnosť španielčiny v Európe a Latinskej Amerike. Latinsko-americká španielčina má tendenciu k uvoľnenejšej a neformálnejšej výslovnosti, zatiaľ čo európska španielčina je presnejšia a formálnejšia. Napríklad v Španielsku znie výslovnosť hlások „c“ a „z“ pred „e“ a „i“ ako „th“, zatiaľ čo v Latinskej Amerike znie ako „s“. Takže v Španielsku sa „cena“ (večera) vyslovuje ako „th-ena“, zatiaľ čo v Latinskej Amerike sa vyslovuje ako „se-na“.

Slovná zásoba:
Ďalším rozdielom je slovná zásoba používaná v Európe a Latinskej Amerike. Hoci oba regióny používajú mnoho rovnakých slov a fráz, existujú určité rozdiely v používaní týchto slov. Napríklad v Španielsku sa pre slovo „auto“ používa slovo „coche“, zatiaľ čo v mnohých krajinách Latinskej Ameriky sa častejšie používa slovo „carro“. Podobne slovo „počítač“ v Španielsku je „ordenador“, zatiaľ čo v Latinskej Amerike je to „computadora“.

Gramatika:
V gramatike európskej a latinskoamerickej španielčiny sú tiež určité rozdiely. Hoci oba regióny používajú rovnaké základné gramatické pravidlá, ich uplatňovanie sa môže líšiť. V Španielsku je bežné používať tvar druhej osoby množného čísla „vosotros“ pri oslovení skupiny ľudí, zatiaľ čo v Latinskej Amerike sa častejšie používa tvar „ustedes“. Napríklad v Španielsku „vosotros sois“ znamená „vy ste“ v množnom čísle, zatiaľ čo v Latinskej Amerike sa namiesto toho používa „ustedes son“.

Kultúrne rozdiely:
V neposlednom rade existujú kultúrne rozdiely medzi európskou a latinskoamerickou španielčinou. Napríklad v Španielsku sa pri oslovovaní cudzincov alebo ľudí v pozícii autority používa formálne „usted“, zatiaľ čo v mnohých krajinách Latinskej Ameriky sa častejšie používa neformálne „tú“. Okrem toho sa niektoré slová a frázy používajú v rôznych častiach španielsky hovoriaceho sveta odlišne. Napríklad „coger“ v Španielsku znamená „vziať“ alebo „chytiť“, ale v mnohých latinskoamerických krajinách má vulgárny význam.

Na záver možno konštatovať, že hoci je španielčina bežným jazykom, ktorým sa hovorí v rôznych častiach sveta, medzi spôsobom, akým sa hovorí a píše v Európe a Latinskej Amerike, existujú značné rozdiely. Pochopenie týchto rozdielov je nevyhnutné na efektívnu komunikáciu so Španielami z rôznych regiónov.